Peter Bondra (* 7. február 1968, Luck, ZSSR, dnes Ukrajina) je bývalý slovenský hokejový útočník. Vynikal rýchlym korčuľovaním a patril k najúspešnejším zakončovateľom v NHL. Výraznou mierou pomohol slovenskej reprezentácii k zisku titulu majstra sveta (2002). Po ukončení aktívnej kariéry v októbri 2007 sa stal jej generálnym manažérom. Jeho starší brat Juraj bol hokejový obranca.

Petrov otec pochádza z Jakubian v okrese Stará Ľubovňa. V roku 1947 sa celá jeho rodina vysťahovala na Ukrajinu (mal šesť sestier). Peter Bondra uvádza, že tam otec odišiel za prácou. Podľa jednej z otcových sestier sa však vysťahovanie udialo "dobrovoľne-nedobrovoľne". Niektoré zdroje tvrdia, že dôvodom bola výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a ZSSR, pričom vysťahované rodiny osídľovali miesta po volyňských Čechoch. Petrov otec si na Ukrajine našiel manželku Nadeždu, ktorá bola poľskej národnosti. Ani jeden z nich nemal vzťah k športu. Spolu mali troch synov - Vladimíra, Juraja a Petra. Keď mal Peter tri roky, jeho otec sa vrátil aj s rodinou na Slovensko, usídlili sa v Poprade. Pracoval ako šofér mliekárenskeho auta, jeho manželka na poľnohospodárskom družstve. Svoje rodné mesto navštívil Peter len raz - ako desaťročný. Rodičia mu nikdy nevybavili česko-slovenské občianstvo, úmyslom bolo oslobodiť ho od vojenskej služby. Otec mu zomrel v roku 1982, po neskorom objavení zápalu slepého čreva.

Je odchovancom Popradu, kde odohral sezónu 1985/86 v 1. SNHL. V nasledujúcom ročníku debutoval v česko-slovenskej lige ako hráč VSŽ Košice. V ďalšej sezóne 1987/88 pomohol tomuto mužstvu vybojovať titul česko-slovenského majstra.

V roku 1990 si ho vybral v úvodnom drafte NHL tím Washington Capitals v 8. kole ako 158. v poradí. Už v nasledujúcej sezóne sa dostal vo farbách Washingtonu na ľad NHL a hneď sa dokázal presadiť. Celkovo odohral za tento klub 14 sezón, dvakrát sa stal najlepším strelcom celej NHL. Je držiteľom dvanástich klubových rekordov, napr. v počte dosiahnutých bodov (825), gólov (427), gólov v presilovkách (137), víťazných gólov (73), gólov v oslabení (32) a hetrikov (19). 5. februára 1994 strelil päť gólov v zápase (z toho štyri za 4 a štvrť minúty). Najväčší klubový úspech zaznamenal v sezóne 1997/98, Washington sa prebojoval do finále Stanley Cupu, v ktorom podľahol Detroitu 0:4 na zápasy. V priebehu ročníka 2003/04 sa jeho klub dostal do vážnych finančných problémov a začal sa zbavovať najdrahších hráčov. Medzi nimi bol aj Peter Bondra s ročným platom 4,5 mil. USD.

Washington ho vymenil do klubu Ottawa Senators, kde odohral zvyšok sezóny. Pred ročníkom 2005/06 sa stal voľným hráčom.

Hoci o neho spočiatku javil záujem aj jeho bývalý klub Washington Capitals, nakoniec podpísal zmluvu s klubom Atlanta Thrashers so zaručeným príjmom iba 505 tisíc dolárov. Stal sa spoluhráčom krajana Mariána Hossu. V 60 zápasoch strelil 21 gólov a zaznamenal 18 asistencií.

Pred nasledujúcim ročníkom sa stal voľným hráčom, na kontrakt čakal až do 10. decembra 2006, keď sa dohodol s klubom Chicago Blackhawks. Generálny manažér klubu Dale Tallon ho označil za osvedčeného kanoniera a vynikajúco pripraveného športovca, ktorý vnesie do tímu rýchlosť a skúsenosti. Podľa denníka Chicago Tribune mal podobný základný plat ako v Atlante (500 tisíc), s bonusmi 1,5 milióna dolárov za sezónu. Hneď v prvom zápase proti St. Louis Blues skóroval (v presilovke 5:3) a od méty 500 gólov v NHL ho delil jediný zásah. Dňa 22. decembra 2006 v zápase proti Torontu strelil svoj 500. gól v NHL. Stal sa 37. hráčom v histórii, piatym Európanom a druhým Slovákom (po Stanovi Mikitovi - ten však mal v tom čase kanadské občianstvo), ktorý dosiahol túto hranicu. Bondra na to potreboval odohrať 1050 zápasov v 16 sezónach.

29. decembra 2006 utrpel zdanlivo menšie zranenie po strete s Bradom Stuartom, ktoré ho však poznačilo až do konca sezóny. Pre pretrvávajúce bolesti vynechal niekoľko zápasov a v mnohých sa na ľade objavil len sporadicky. Z tohto dôvodu sa nezúčastnil ani MS 2007. 29. októbra 2007 ohlásil v Bratislave na tlačovej besede ukončenie kariéry, pričom sa stal generálnym manažérom slovenskej reprezentácie.